Štátna ochrana prírody SR a Slovenská agentúra životného prostredia vyhlásili prvý ročník literárnej súťaže "Múdra príroda", ako sprievodnú akciu 19. ročníka medzinárodného festivalu Envirofilm 2013. Literárne práce z celého Slovenska hodnotilo desať porotcov, ktorých najviac zaujala báseň našej žiačky, Alexandry Ružičkovej, s názvom "Najkrajšia príroda". Svoju báseň prednesie na slávnostnom otvorení festivalu v Banskej Bystrici, 3. júna 2013, kde jej bude slávnostne udelená cena. Blahoželáme!
A tu je jej víťazná báseň:
Najkrajšia príroda
Príroda je biela, ešte pokrytá snehom,
už roztopený potôčik steká dolu brehom.
Zo zeme už vykúkajú prvé kvety jari,
prvosienky bielučké, nimi lúka žiari.
V stromoch vetrík podúva, počuť jeho šum,
čo vtedy človeku asi zíde na um?
Že príroda je múdra, akoby konala vlastným rozumom?
Že človek nie je dokonalý, že je len jej sluhom?
My sa stále správame ako králi
a často zabúdame, aké nám príroda ponúka dary.
Na takejto lúčke si môžeme vyprázdniť hlavy
a pozrieť sa na svet s otvorenými očami.
Vtáčiky spievajú, voda v rytme žblnkoce,
keď vráža do kameňov, hlasno pritom šplechoce.
Vetrík jemne podúva pomedzi stromy,
neďaleko v dedinke krčia sa domy.
Ľudia, čo v nich bývajú, sú pokorní a dobrí,
nepoznajú zlobu, sú si sebe rovní.
Tá nádherná príroda, čo ich obklopuje,
tá im každý deň úsmevy na tvárach vyčaruje.
Voda, čo tu v potôčikoch tečie, je tak krištáľovo čistá,
že aj voda, čo pijeme, je taká istá.
A spev vtákov je tu krásny a ľubozvučný,
že takú nádhernú melódiu nezloží ani hudobník zručný.
V lete tu cítiť prenikavú vôňu kvetov,
že tá vôňa sa nedá vyjadriť ani tou najdlhšou vetou.
Orgovány rozvoniavajú celou dedinou,
vôňou, ktorá sa nedá napodobniť žiadnou inou.
Tá naša príroda je nádherná a krásna,
a práve preto, je pre nás, taká vzácna.
Na to naše Slovensko hrdí byť môžeme,
na pramene živej vody, čo vyvierajú zo zeme.
